14. November – Svetový deň diabetu

Ochorenie diabetes mellitus, nazývané aj ako úplavica cukrová, v dnešnej dobe často ako cukrovka. V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s mnohých definíciami.  V podstate sa jedná o poruchu metabolizmu cukru, presnejšie glukózy.

Glukóza je jedným z monosacharidov, čiže jednoduchých cukrov. Glukóza je obsiahnutá najmä v ovocí, mede a v niektorých cibuľovinách. Bežne sa preto nazýva ako hroznový cukor. Glukóza je však tiež dôležitým a hlavným cukrom, ktorý je prítomný v krvi človeka. Označovaný je ako krvný cukor. V tele človeka slúži predovšetkým ako hlavný zdroj energie pre všetky bunky v tele. Ďalej pre mozog a červené krvinky je glukóza úplne nevyhnutná a jej výrazný pokles v krvi, môže vyvolať ich poruchu. Glukózu privádza do všetkých častí ľudského tela krv. Krv obsahuje glukózu a u zdravého človeka je množstvo glukózy v krvi stála. Hladina glukózy v krvi sa nazýva glykémia a je preto udržiavaná v relatívne úzkom rozmedzí. Glykémia sa udáva v jednotkách milimol na 1 liter (mmol / l). U zdravého človeka glykémia neklesne pod 3,3 mmol / l a na lačno nestúpne cez 5,5 mmol / l. Po jedle sa hladina glykémie mierne zvyšuje, ale krátko na to spravidla do jednej hodiny klesá pod 7,1 mmol / l.

Klinický obraz ochorenia diabetes mellitus vychádza z patofyziologických zmien. Medzi klasické klinické príznaky ochorenia diabetes mellitus patrí predovšetkým smäd, polyúria. Strata vody je spôsobená zvýšenou osmotickou diurézou pri glykozúrii, čo vedie k dehydratácii organizmu. Chorý pociťuje smäd, a preto pije väčšie množstvo tekutín. Vyskytnúť sa môžu poruchy zrakovej ostrosti. Niekedy je prítomná znížená chuť do jedla a postihnutý chudne. Ďalej môže byť prítomný acetónom páchnuci dych a poruchy vedomia až kóma. Ďalšími špecifickými komplikáciami môžu byť recidivujúce infekcie močových ciest či genitálu, paradentóza, infekcie postihujúce kožu, bolesť na hrudníku, nočné bolesti či parestézie dolných končatín, hnačky alebo naopak zlé vyprázdňovanie žalúdka.

Diabetes mellitus vo väčšine prípadov a po dlhú dobu prebieha bez väčších príznakov. Preto býva často toto ochorenie odhalené náhodne pri preventívnych prehliadkach alebo pri vyšetrení iného ochorenia. Základom pre diagnostiku cukrovky je vyšetrenie glykémie. Prítomnosť typických klinických príznakov a súčasne náhodne zistená hodnota glykémie v priebehu dňa vyššia ako 11 mmol / l, značí jasnú diagnózu tohto ochorenia. Metabolické a klinické prejavy cukrovky vznikajú predovšetkým nedostatkom inzulínu v tele. Diabetes mellitus je autoimunitné ochorenie, ktoré sa vyznačuje poruchou syntézy inzulínu v dôsledku deštrukcie B – buniek. Diabetes mellitus 1. typu sa objaví náhle väčšinou u mladších jedincov, obvykle s normálnou hmotnosťou. Diabetes mellitus 1. typu sa vyznačuje predovšetkým nedostatkom inzulínu. A to predovšetkým autoimunitným ochorením, pri ktorom dochádza k selektívnej deštrukcii B-buniek Langerhansových ostrovčekov pankreasu a k strate schopnosti syntetizovať inzulín. K zahájeniu autoimunitného deštruktívneho procesu z veľkej časti prispieva genetická predispozícia jedinca. Dôležitú úlohu hrajú aj nutričné ​​vplyvy. Zánik inzulínotvorných buniek vedie až k absolútnemu nedostatku inzulínu a ku komplexnej poruche metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín. Základným rysom tohto ochorenia je tak hyperglykémia. Klinické prejavy závisia od rýchlosti zániku B-buniek. Niekoľko týždňov pred manifestáciou sa dostavujú klasické príznaky ako je zvýšený smäd, polyúria, chudnutie a veľmi často aj rozvoj ketoacidózy sprevádzaný s bolesťami brucha. V pečeni vystupňovaná ketogenézy vedie postupne k prehĺbeniu metabolickej acidózy. Na samotnom začiatku liečby je možné docieliť remisiu diabetu. Dodávané dávky exogénneho inzulínu spôsobí obnovu sekréciu inzulínu v tele. A potreba podávaného inzulínu klesne na minimum. Medzi ďalšie liečebné druhy terapií pri ochorení diabete mellitus 1. typu patrí nefarmakologická liečba. Táto liečba spočíva v dodržiavaní špeciálnej diéty a dostatok fyzickej aktivity. Diéta spočíva v konzumácii vhodných potravín, ktoré nemajú vysoký podiel cukru a vysoký glykemický index, ktorý ovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Fyzická aktivita zvyšuje využitie glukózy, a teda jej odsun z krvi. Každodenná fyzická aktivita má preto byť súčasťou liečebného plánu každého diabetika. Ako minimum sa odporúča aspoň 30 minút denne akejkoľvek pohybovej aktivity.

Diabetes mellitus 2. typu je chronické, heterogénne ochorenie. Manifestuje predovšetkým v strednom a vyššom veku a jeho incidencia s vekom stúpa. Jedinec je ohrozený ako v dôsledku dedičnosti, tak aj vplyvom vonkajších, exogénnych faktorov, ktorým sám seba vystavuje. Jedná sa predovšetkým o stres, fajčenie, znížená fyzická aktivita, nadmerný príjem kalórií, nevhodnej zloženie stravy a narastajúci percent obezity. K vzniku diabetes mellitus 2. typu prispievajú dve komplikácie. Ide o inzulínovú rezistenciu a inzulínovú deficienciu, ktoré sa navzájom kombinujú. Niekedy jedna zložka dominuje nad druhú, alebo naopak. Na rozdiel od diabetu 1. typu nedochádza k zániku schopnosti B-buniek vytvárať inzulín, ale ide o nerovnováhu medzi účinkom a sekréciou inzulínu. Ochorenie väčšinou prebieha až 18 rokov latentne, záchyt býva preto často náhodný. V čase záchytu bývajú už mnohokrát prítomné špecifické angiopatické komplikácie, ako neuropatia, nefropatia, retinopatia. Liečba hyperglykémie je u chorého s diabetom 2. typu komplexná. Liečbu môžeme rozdeliť na nefarmakologickú a farmakologickú. Medzi nefarmakologickú liečbu môžeme zaradiť diétu a fyzickú aktivitu. Medzi farmakologickú liečbu patrí podávanie perorálnych antidiabetík skrátene PAD v monoterapii. Tá sa začína ihneď pri stanovení diagnózy. Komplikácie cukrovky môžeme rozdeliť do dvoch skupín, a to akútne a chronické. Medzi akútne komplikácie diabetu môžeme zaradiť nasledujúce stavy: Hypoglykémia, diabetická ketoacidóza, hyperglykemický hyperosmolárny syndróm, laktátová acidóza. Medzi chronické komplikácie diabetu zaraďujeme: diabetickú angiopatiu, diabetickú retinopatiu, diabetickú nefropatiu, diabetickú neuropatiu, aterosklerózu a diabetes, diabetickú nohu.

Pri všetkých typoch diabetu sa v liečbe využívajú režimové, čiže nefarmakologické opatrenia. Podľa typu diabetu sa ďalej pristupuje k farmakologickej liečbe, ktorú predstavujú perorálne antidiabetiká alebo aplikácie injekčného inzulínu. Medzi režimové opatrenia radíme diabetickú diétu, fyzickú aktivitu a v neposlednom rade tiež edukáciu pacientov. Hoci sa ochoreniu diabetes mellitus všeobecne hovorí cukrovka. V 90-95% nie je príčinou choroby nadmerná konzumácia cukru. Vzniká až počas života a vo väčšine prípadov je spôsobená zlým životným štýlom, nedostatkom pohybu a nadmernou konzumáciou nezdravého, najmä tučného jedla. Je pravda, že diabetes je geneticky podmienený, ale je tiež dokázané, že ak sa potomok diabetikov stravuje zdravo, dostatočne sa hýbe, dbá na zdravý životný štýl, ochorieť nikdy nemusí. Na druhú stranu, ak má človek k diabetu len mierne dispozície, životným štýlom jej vznik môže výrazne urýchliť.