8. november Svetový deň rӧntgenológie a rӧntgenológov

Objavenie röntgenového žiarenia, uskutočnené 8. novembra 1895, sa prisudzuje nemeckému vedcovi W. K. Röntgenovi. W. K. Röntgen si uvedomoval dôležitosť a dopad svojho objavu pre celé ľudstvo. K objavu došlo v zatemnenej miestnosti pri pokusoch s katódovým žiarením v sklenenej (Crookesově) trubici. Pre zamedzenie prístupu svetla bola táto trubica uzavretá v čiernej papierovej krabici. V rovnakom čase ležal náhodou obďaleč kus papiera pokrytého fluorescenčnou látkou, ktorý pri každom výboji v trubici začal svetielkovať. Tento jav si Röntgen vysvetlil ako priechod neviditeľných prenikavých lúčov, ktoré vyvolávajú fluorescenciu. Zistil, že fluorescencia nastáva vtedy, keď zväzok elektrónov letiaci z katódy narazí na kovový terč. Nasledovali ďalšie rady experimentov, pri ktorých sa mu podarilo preukázať rôznu priepustnosť lúčov pre materiály s rozdielnou hrúbkou. Tento objav Röntgen zhrnul v publikácii „O novom druhu žiarenia“, kde ho pre svoju neznámu podstatu nazval ako lúče X. Už v tejto publikácii podotkol jeho najdôležitejšie fyzikálne vlastnosti a predovšetkým tiež význam pre lekárstvo, kde sa veľmi rýchlo začali aplikovať na človeka. Pre ľudstvo to bol obrovský objav, pretože mohli po prvýkrát „vidieť do ľudského organizmu“. Už v roku 1896, tj. rok po objavení, bola publikovaná prvá kniha o metódach diagnostiky pomocou lúčov X. O ďalší rok neskôr, v roku 1897, sa s ich pomocou liečila rakovina kože. Po Röntgenovej prednáške v januári 1896 v Berlíne navrhuje vedec Kölliker, aby bolo neznáme žiarenie X pomenované po svojom objaviteľovi. Do konca prvej svetovej vojny bola zistená vlnová dĺžka röntgenového žiarenia. Pôvodná röntgenka bola nahradená za vákuovú rentgenku so žeravým vláknom. Boli stanovené pravidlá vyšetrenia pľúc, srdca a vyšetrenia tráviacej trubice. Medzi svetovými vojnami bola zavedená rotačná anóda röntgenky a objavená klasická tomografia. Rtg diagnostika sa rozšírila o rad kontrastných vyšetrovacích metód.

Prvý RTG prístroj vlastnil a údajne využíval pre svojich prominentných zákazníkov majiteľ z Prahy, vlastník kaviarne, pán Cievka. Prístroj stál uprostred reštaurácie k obveseleniu hostí, ktorí si na zobrazovacom tienidle mohli prezerať vlastnú kostru. Toto miesto v Prahe bolo veľmi vyhlásené a navštevovali ho aj známe osobnosti. Jedným z nich bol aj Rudolf Jedlička. Vtedy študent, neskôr profesor chirurgie a röntgenológie.

Röntgenový obraz bol iba projekciou trojrozmerného objektu na plochu, kde chýbala ešte jedna dimenzia. Tento nedostatok sa neskôr prekonal dvoma projekciami na seba kolmými, ale stále chýbala priestorovosť. V roku 1897 boli vykonávané stereosnímky posunom röntgenky.

Diagnostika sa prudko rozvíjala až do konca sedemdesiatych rokov. Neskôr sa začali uplatňovať aj ďalšie vyšetrenia pre orgánové zobrazenie – ultrasonografia a magnetická rezonancia. Röntgenová diagnostika sa vyvíjala ďalej.

V prvej polovici 20. storočia došlo k objavu prvých kontrastných látok – pozitívnych i negatívnych. K objavu výpočtovej tomografie (CT) pribudla pneumoencefalografie (PEG), angiografia (AG) a začali sa vykonávať endovaskulárne liečebné úkony.

Dnes sa v medicíne RTG-žiarenie využíva na diagnostické a liečebné účely. Objav RTG-žiarenia výrazne rozšíril možnosti medicíny v starostlivosti o zdravie celého ľudstva a zjednodušil diagnostiku a výskum.

Rádiológiu by sme mohli charakterizovať ako medicínsky odbor využívajúci ionizujúce žiarenie a ďalšie fyzikálne javy na diagnostiku a liečbu ochorení. Delí sa na dve časti odborov- tú, ktorá sa zaoberá diagnostikou, nazýva aj rádiodiagnostika a druhú časť odboru zaoberajúcu sa terapiou, rádioterapiu. Rádiológia je dnes nenahraditeľná aj pri diagnostike a liečbe onkologických ochorení. Pri rádiodiagnostike sa využíva zo spektra ionizujúceho žiarenia iba RTG-žiarenie, a to klasický „röntgen“, komplikovanejšou metódou je počítačová tomografia (CT). Z ďalších využívaných metód môžeme spomenúť ultrazvuk a magnetickú rezonanciu, ktoré majú výhodu v tom, že na rozdiel od RTG zobrazovacích metód nemajú na človeka negatívny účinok. Žiaľ, ani v súčasnej dobe ešte nedokážu vo všetkých oblastiach nahradiť ionizujúce žiarenie pri diagnostike.