14. jún – Svetový deň darcov krvi

Moderná medicína 21. storočia dokáže skutočné divy. Lekári vedia nahradiť funkciu obličiek počas dialýzy, pacientom so závažným ochorením srdca implantovať pumpu na udržanie krvného obehu či kardiostimulátor nahradzujúci nesprávnu elektrickú funkciu srdca. Napriek neuveriteľnému pokroku vedy je používanie “umelej krvi” zatiaľ v rovine laboratórnych pokusov,  preto sa transfúzna liečba spolieha na entuziazmus a ochotu darcov venovať niekoľko stoviek mililitrov tejto vzácnej tekutiny pre potreby pacientov v núdzi. Na Slovensku sa ročne podá až 180 000 transfúznych prípravkov červených krviniek, a tisícky jednotiek ľudskej plazmy a krvných doštičiek.

 

História krvných transfúzií siaha do ďalekej minulosti. Už antickí lekári na čele s praotcom medicíny Hippokratickom pripisovali mimoriadny význam udržiavaniu rovnováhy “štiav” v ľudskom tele. V stredoveku lekári, felčiari a ránhojiči predpisovali na mnohé neduhy tzv. “púšťanie žilou” ako mimoriadne populárnu liečebnú metódu. V ich rukách boli aj prvé pokusy o transfúziu krvi, ktorú pacienti pili, čo zostalo samozrejme bez požadovaného efekt. V svetle dnešných poznatkov táto prax pripomína skôr horor o krvilačných upíroch, ktorým má krv prinavrátiť životnú silu, no na obranu lekárom pätnásteho a šestnásteho storočia slúži, že mali len málo vedomostí o anatómii a fyziológii krvného obehu. Toto prelomil v roku 1628 William Harvey, ktorý popísal krvný obeh človeka. V roku 1667 je dokumentovaná prvá úspešná transfúzia z ovce na človeka, ktorá bola nasledovaná veľkým množstvom ďalších katastrofálne neúspešných pokusov. Následkom toho boli tieto postupy zakázané až na 150 rokov. V roku 1818 bola vykonaná prvá transfúzia od ľudského darcu, ktorou pôrodník zachránil svoju pacientku po pôrode. Okrem obrovskej odvahy však tento muž mal aj poriadnu dávku šťastia, keďže krvné skupiny a ich význam v krvnej transfúzii boli popísané takmer až o sto rokov neskôr nezávisle od seba rakúskym vedcom Karlom Lansteinerom a pražským neuropsychiatrom Jánom Jánskym.

V roku 1907 bol vyvinutý test na určenie krvnej skupiny a v roku 1914 systém konzervovania krvných prípravkov protizrážanlivým činidlom citrátom sodným. To umožnilo odber krvi od darcu a jej následné skladovanie pre ďalšie použitie. Na prahu dvoch svetových vojen, ktoré zúrili v dvadsiatom storočí, bola táto technika viac ako potrebná.

Na našom území bola zriadená Národná transfúzna služba v roku 1948 a jej neúnavnou činnosťou došlo k významnému spropagovaniu darcovstva krvi medzi populáciou. Rutinné testovanie transfúznych prípravkov na prítomnosť vírusu HIV sa uviedlo do praxe v roku 1985, nasledované testom na hepatitídu B v roku 1987 a hepatitídu C v roku 1993, čo významne zvýšilo bezpečnosť transfúznej liečby.

Darcom krvi sa môže stať osoba vo veku od 18 do 60 rokov, v prípade, že sa jedná o pravidelného darcu – “veterána”, je možný odber až do veku 65 rokov. Frekvencia odberov u mužov je každá 3 mesiace, u žien každé 4 mesiace. Darca musí mať hmotnosť viac než 50 kilogramov a byť zdravý – nesmie trpieť na žiadne závažné chronické ochorenia, nesmie byť nositeľom vírusu HIV a hepatitídy B a C a taktiež nemôže patriť do rizikovej skupiny obyvateľstva pre nosičstvo týchto vírusov, kam sú zaradení užívatelia intravenóznych drog (aj v minulosti), muži praktizujúci homosexuálny styk, osoby žijúce promiskuitným spôsobom života a osoby prijímajúce alebo poskytujúce sexuálne služby. Prvým filtrom, ktorý má za cieľ identifikovať osoby nevhodné pre darcovstvo krvi, je dotazník, ktorý je dostupný na odberných miestach Národnej transfúznej služby a tiež online na jej webovej stránke.

Ak ste motivovaný stať sa darcom krvi, nezabudnite, že na každý odber sa treba vhodne pripraviť. V noci pred odberom si doprajte kvalitný spánok a deň začnite ľahkými raňajkami, ktoré by ideálne mali byť na báze sacharidov. Dôsledný pitný režim je kľúčový už 24 hodín pred odberom, ráno nezabudnite vypiť ešte 500ml vody. Vyhnite sa tučným syrom, maslu, smotane a údeninám. Vynechanie rannej cigarety a abstinencia od alkoholu sú samozrejmosťou. V prípade, že ste aktívny športovec, deň pred odberov náročný tréning radšej vynechajte.

Počas jedného odberu krvi stratíte približne 400-500ml tejto tekutiny, z ktorej sú následne pripravované jednotlivé krvné prípravky. Červené krvinky sú liekom pre pacientov po úrazoch, postupujúcich náročné operačné výkony či pacientov s hematologickými ochoreniami. Krvná plazma je po odbere, testovaní a spracovaní zamrazená. Po rozmrazení ju lekári podávajú pacientov s poruchami krvnej zrážanlivosti a ako súčasť masívnej transfúznej liečby pri ťažkých úrazoch. Krvné doštičky putujú pre pacientov s onkologickými ochoreniami alebo pre pacientov s ťažkou otravou krvi v ohrození života.

Vedci zistili, že aj darovanie krvi má svoje benefity pre organizmus darcu – znižuje riziko vzniku nádorových ochorení a hemochromatózy, poškodenia pečene a pankreasu. Darcovstvo krvi na Slovensku je v súčastnosti zadarmo na báze dobrovoľnosti. Darca si však môže vo svojej povinnosti uplatniť nárok na odmenu – balíček vitamínových doplnkov (konkrétne informácie ako postupovať nájdete na webovej stránke vašej poisťovne). Pravidelní darcovia krvi sú nositeľmi bronzovej, striebornej a zlatej Jánskeho plakety, ktoré udeľuje Slovenský červení kríž. Pre najodhodlanejších darcov – mužov, ktorí darovali krv 100-krát a ženy, ktoré darovaní 80-krát, je najvyššie ocenenie Kňazovického medaila.

Darcom krvi patrí nesmierna vďaka, lebo ich šľachetný čin denne pomáha zachraňovať životy ľudí a to nielen počas “ich” dňa 14.júna. Zostáva veriť, že ich skutky motivujú stále viac ľudí, aby rozšírili rady darcov krvi a prispeli tak svojou “kvapkou”,