Svetový deň alergií

Každoročne si 8. júla pripomíname Svetový deň alergií – ochorenia, ktoré sa líši svojimi prejavmi, no spája stále väčšie množstvo pacientov, keďže jej prevalencia rýchlo rastie. Pojem alergia definuje abnormálnu imunitnú reakciu organizmu a látky v okolí, súhrnne nazývané ako „alergény“. Táto imunitná reakcia je sprostredkovaná bielkovinou – imunoglobulínom IgE, ktorý je štandardnou výbavou nášho imunitného systému. Pri alergickej reakcii práve alergén stimuluje jeho zvýšenú tvorbu a takto vytvorené molekuly IgE sa potom viažu na biele krvinky a uvoľňuje z nich mediátory alergickej reakcie, predovšetkým histamín, ktorý v tkanivách vyprovokuje to, čo poznáme pod pojmom alergická reakcia. Alergia ako taká môže mať rôzne prejavy. Najrozšírenejšia je alergická nádcha, ďalej bronchiálna astma, atopická dermatitída, žihľavka a angioedém. Spoločným menovateľom je podráždenie tkanív a slizníc, ich prekrvenie, opuch a zvýšená sekrécia žliaz.

Takmer polovica obyvateľov na Slovensku trpí nejakým druhom alergie. Je zaujímavé, že pred storočím na našom území bolo len 0,5% alergikov – žiadne iné ochorenie (našťastie) tak dramaticky neznásobilo svoj výskyt naprieč populáciou ako práve alergie. Dôvod, prečo došlo k takémuto prudkému rastu, nevedia presne zadefinovať ani odborníci. Môžeme predpokladať, že pred sto rokmi bolo veľa nediagnostikovaných alergikov a lekárska obec sa až toľko nezameriavala na diagnostiku tohto ochorenia a tak veľké množstvo pacientov mohlo uniknúť jej oku. Pravdepodobne aj veľká skupina ľudí so svojimi ťažkosťami lekára nevyhľadala a ak aj áno, ich diagnóza sa nedostala do celoplošnej štatistiky. Navyše, úroveň zdravotnej starostlivosti na Slovensku bola pomerne nízka, podľa najnovších poznatkov tej doby boli liečení skutočne len privilegovaní občania z vyšších vrstiev a tí ostatní sa obracali na um a skúsenosti ľudových liečiteľov.

Na druhej strane stoja objektívne príčiny, ktoré prispeli k tak dramatickému rastu prevalencie alergií. Za posledných sto rokov sa zmenil spôsob, ako sa ľudia stravujú. Z jednoduchej stravy, plnej lokálne dopestovaných surovín, často priamo na vlastnom hospodárstve, sme prešli na atraktívne, no dovážané, spracované a chemicky upravené potraviny plné neznámych aditív. Vedci sa prikláňajú k teórii, že toto moderné zloženie jedálnička zmenilo mikrobión našich čriev a tak pozmenilo naše imunitné reakcie na potenciálne alergény v našom okolí. Ďalšiu z príčin približuje hypotéza Davida Strachana z osemdesiatych rokov, ktorý zvýšený výskyt alergií pripisuje nadmerne úzkostnej hygiene. Samozrejme, umývanie rúk a čistota v domácnosti sú dôležité ako prevencia infekčných ochorení, no prehnaná dezinfekcia zničí všetky okolité patogény, ktoré by inak stimulovali náš imunitný systém a tak mu pomáhali správne identifikovať proti infekčným agens a naopak „ignorovať“ alergény z prostredia. Úzkostlivá výchova k hygiene hraničiacej so sterilitou operačnej sály môže napriek dobrému úmyslu matky dieťaťu priniesť viac škody ako osohu. Jedným z faktorov, ktoré prispievajú k vzniku alergií je aj dedičnosť. Je popisované, že ak je jeden z rodičov alergik, pravdepodobnosť, že ním bude aj dieťa je 30%, v prípade, že alergiou trpia obaja rodičia, sa táto pravdepodobnosť zvyšuje na 60%.

Z hľadiska výskytu je u nás najrozšírenejšia alergia na inhalačné agens – odborne nazývaná “pollinosis”, ľudovo aj “senná nádcha”. V období jari a leta alergikov trápia pele stromov a rastlín šíriace sa vzduchom, ktorých množstvo a zloženie sa mení podľa vegetačného obdobia kvitnúcej flóry a podľa meteorologickej situácie. Ak máte silnú peľovú alergiu, správy o aktuálnom množstve peľu v ovzduší nájdete aj na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu. Samozrejme, pele môžu zhoršovať aj prejavy alergickej astmy či atopickej dermatitídy. Podobnú reakciu ako peľ rastlín môžu vyvolávať u citlivých osôb aj roztoče, plesne a srsť zvierat.

Potravinová alergia je štatisticky menej rozšírená, no jej prejavy môžu byť intenzívnejšie pod klinickým obrazom astmatického záchvatu až anafylaktického šoku. Medzi silné potravinové alergény patrí med, arašidy, jahody, citrusy, či vajíčko. Rovnako silnú alergickú reakciu môže vyvolať poštípanie hmyzom. Táto skupina alergikov často nosí pri sebe Epipen – automatické injekčné “pero” s obsahom malej dávky adrenalínu, podobné tomu, ktoré používajú diabetici. V prípade kontaktu s alergénom použitím tohto pera zmiernia dramatické prejavy alergie a často si doslova zachránia život, keďže pri príchode sanitky by už mohlo byť neskoro. Alergia na lieky je taktiež pomerne rozšírená a komplikuje liečbu iných ochorení. Pacienti najčastejšie udávajú alergiu na antibiotiká, predovšetkým z “rodiny” penicilínov, lieky od bolesti a lokálne anestetiká. V prípade, že svojho lekára informujete o alergii na liečivo, nezabudnite mu podrobne opísať priebeh alergickej reakcie. Je totiž pomerne časté, že si pacienti zamieňajú nevoľnosť a zvracanie s alergickou reakciou. Samozrejme, veľmi intenzívnu alergiu môže sprevádzať aj pocit nevoľnosti, no dominantné sú prejavy kožné a respiračné. Odpadnutie v zubárskom kresle po “lokálke” je viac prejavom strachu ako alergie.

Ako teda diagnostikovať, či som naozaj alergický na mačku, jahody, topoľ či ibuprofen? Klinické vyšetrenie sa vykonáva v ambulancii imunoalergológa alebo kožného lekára prostredníctvom kožných alebo krvných testov. Pri kožných testoch sa v mieste veľmi jemného poškriabania kože aplikuje malé množstvo potenciálnych alergénov a s časových odstupom lekár hodnotí mieru alergickej reakcie. V krvných testoch sa stanovuje hladina imunoglobulínov IgE.

Dobrou správou pre všetkých alergikov zostáva, že aj keď sa toto ochorenie nedá úplne vyliečiť, jeho prejavy sa dajú pomerne úspešne minimalizovať a ich kvalita života neutrpí. Základom je vyhýbať sa kontaktu s alergénom a v prípade rozvinutých príznakov aplikovať antihistaminiká – lieky, ktoré blokujú účinok histamínu v tkanivách.